Františkánska kláštorná záhrada

Adresa:Františkánska ulica, Bratislava

Mesto/obec:Bratislava

Kraj:Bratislavský

Druh:historický park/záhrada

Rastlinné druhy:Dnešná sadovnícka úprava záhrady je veľmi jednoduchá. Po obvode sú vysadené javory mliečne s malou kompaktnou guľatou korunou. Druhové zloženie tvoria bežné druhy. Nachádzajú sa tu tis obyčajný, ibištek sýrsky, tavoľník Bumaldov. Rajský dvor krášli lipa malolistá, ktorej vek sa odhaduje na 170-180 rokov.

História:K najstarším záhradným úpravám na území Bratislavy patria kláštorné záhrady. Kláštorné záhrady sa rozvíjali od stredoveku a tvorili významnú súčasť kláštorných komplexov. História františkánov v Bratislave siaha až do polovice 13. storočia. Rakúske kroniky spomínajú, že v roku 1273 za vpádu českého kráľa Přemysla Otakara II. viaceré ženy z mesta hľadali v ich kláštore útočište. Františkáni si v Bratislave vybudovali komplex s kláštorom a ranogotickým kostolom, ktorý bol vysvätený v roku 1291 za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III. Po roku 1291 vzniklo gotické mesto, uzavreté do hradieb. Do vnútorného mesta bola zahrnutá cirkevná časť románskeho Podhradia, dom ostrihomského arcibiskupa a kláštor františkánov s rozsiahlou záhradou obohnanou kamenným múrom (1870m !). Možno predpokladať, že aj pri dome arcibiskupa sa rozprestierala záhrada. Väčšie zelené plochy založili len pri kláštore františkánov a klarisiek na Kapitulskej ulici. Z obdobia raného stredoveku sa nezachoval takmer nijaký písomný či obrazový materiál o vzhľade vtedajších záhrad.. Pri kostole bol kláštor, ktorého súčasťou bola pravdepodobne už vtedy kláštorná záhrada. V r. 1457 sa uskutočnila veľká oprava kamenného záhradného múru. Táto murovaná ohrada mala okrem ochrany záhrady pred vstupom a pohľadom zvonka aj architektonickú funkciu uzatvárať celistvosť kláštorného komplexu a dotvárala celistvosť kompozície záhradného interiéru. Popritom plnila úžitkovú funkciu zadržiavanie tepla, pôsobila ako vetrolam, zabraňovala prieniku prízemných mrazov a chránila mikroklímu záhrady. Na rozľahlej ploche záhrady pestovali františkáni nielen zeleninu a ovocie, ale aj liečivé byliny, potrebné pri ošetrovaní chorých v kláštornom hospitáli. V období baroka sa pristúpilo k úprave veľkej františkánskej záhrady, ktorá mala pôvodne obdĺžnikový tvar. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností a s ohľadom na korunovácie, pri ktorých sa vo františkánskom kostole pasovali noví rytieri uvoľnili františkáni časť záhrady pre rozšírenie komunikácie. Pri tejto úprave premenili stredovekú záhradu na barokovú. Ján Matej Korabinský spomína, že záhrada má prekrásnu úpravu s fontánou s výbornou horskou vodou. V r. 1708 zaviedli vodovod nielen do kláštora, ale aj do veľkej záhrady s fontánou, aj do vnútornej záhrady – rajského dvora (menší uzavretý záhradný priestor obklopený krížovými chodbami). Pri barokovej úprave dali františkáni namaľovať na stenu kláštora smerom do záhrady fresku Dávida hrajúceho na harfe a slnečné hodiny. Na Marquartovom pláne-mape z roku 1765 je znázornený pôdorys záhrady. Záhrada bola rozdelená na tri časti, z ktorých každá bola ozdobená ornamentom zbiehajúcim sa do stredu plochy. Na tom istom pláne je vidno aj rajský dvor rozdelený na štyri časti do kríža vedenými cestičkami. Rajský dvor , v ktorom dnes rastie asi 180 ročná lipa sa dá pozrieť cez vstup do Františkánskeho kostola. V roku 1723 malú záhradu renovovali. Vtedy vymaľovali stenu kláštora freskami, v r.1724 dal kňaz Matej Mak na stenu malej záhrady vymaľovať obraz kalvárie. Pri úprave v r. 1896 v spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom a radou mesta Bratislavy boli zbúrané zvyšky murovanej záhradnej ohrady a nahradili ju ozdobným železným mrežovým plotom. Záhrada získala novú úpravu a historické jadro mesta otvorenú plochu zelene. V druhej polovici 20. storočia bolo v záhrade detské ihrisko. V posledných rokoch pri zvýšení dopravy a akútnom nedostatku parkovacích miest vznikla tendencia budovať podzemné parkoviská aj v historických jadrách miest. Tak aj pod touto záhradou vzniklo podzemné parkovisko a záhrada bola upravená a čiastočne sprístupnená verejnosti (v roku 2010 bola sprístupnená od 1. júna do 1. septembra). Súčasná úprava má historizujúci charakter, ktorý pripomína niekdajšiu pravidelnú úpravu kláštornej záhrady.

Otváracie hodiny:1.6.2024 - sobota - 10:00 - 17:00 hod

Zodpovedná osoba:Michaela Kubíková

Email:kubikova@nt.sk

Telefón:0907296724

English summary:Monasterial gardens belong to the oldest kind of historic parks and gardens also on the territory of Bratislava. The history of Franciscan order in our city goes to the half of 13th century when they established their early Gothic church and monastery here. This Franciscan church was consecrated in 1291 during the presence of Hungarian kind Ondrej III. Also the monasterial garden belonged to complex of Franciscan church and monastery. After the year 1291 was created the Gothic town with the city walls. Franciscan monastery with the church and garden were included in the Gothic town. The spacious Franciscan garden was surrounded with the stone fence. We do not have any written evidence from the early Middle Ages how at that time gardens look like. According some old documents we know that in 1457 the big reparation of the stone fence took place. The role of this fence was not only to prevent the free entrance and view to the garden but also it created the complexity of the monasterial complex. The stone fence also help to keep the heat, had a role like a windbreak and protected the micro-climate conditions of the garden. Franciscans planted not only the vegetable and fruits in the garden but also some herbs which they used for healing purposes.