Národná kultúrna pamiatka- Park v Šarišských Bohdanovciach

Adresa:Šarišské Bohdanovce 118

Mesto/obec:Šarišské Bohdanovce

Kraj:Prešovský

Rozloha:15749m2

Nadmorská výška:217

Druh:historický park/záhrada

Rastlinné druhy:Pinus jeffreyi- borovica Jeffreyova Pinus strobus- borovica hladká Picea abies- smrek obyčajný Picea pungens- smrek pichľavý Picea omorika- smrek omorikový Liriodendron tulipifera- ľaliovník tulipánokvetý Catalpa bignonioides- katalpa bignóniovitá Gleditsia triacanthos- gledíčia trojtŕňová Salix alba tristis- vŕba biela smútočná Populus tremula- topoľ osikový Platanus acerifolia- platan javorolistý Quercus robur- dub letný Quercus palustris- dub močiarny Acer pseudoplatanus ´Atropurpureum´- javor horský Fagus sylvatica Atropurpurea pendula- buk lesný Morus alba ´Pendula´- moruša biela Magnolia sp.- magnólia Cotinus coggygria- škumpa vlasatá

Zaujímavosť:vyše storočná borovica Jeffreyova, vyše storočný ľaliovník tulipánokvetý

História:V parku, ktorý je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č.3147/2, sa nachádza stavba kaštieľa tiež zapísaná v ÚZPF pod č.3147/1. Kaštieľ je postavený v prvej polovici 19.storočia. Je jednopodlažnou budovou na obdĺžnikovom pôdoryse. Park s kaštieľom sa nachádzajú v severnej časti obce, sú prístupné po miestnej komunikácii, ktorá je vybudovaná na historickom podklade. Podľa historických máp bol hlavný vstup do parku vždy na rovnakom mieste, ako sa nachádza dnes. Park sa zvažuje smerom na východ k Bohdanovskému potoku. Podľa informácií potomkov rodiny Keczer sa podarilo vytvoriť pomerne jasný obraz riešenia parku a kaštieľa. Z rokov 1928-30 existuje rozsiahla fotodokumentácia zachytávajúca park a kaštieľ v tomto období. Počas vykonávania výskumu sa podarilo nájsť mapové podklady a situácie riešenia parku z projektovej dokumentácie vyhotovenej v minulosti. Kaštieľ a park boli až do znárodnenia vo vlastníctve rodiny Keczer, táto rodina vlastnila v obci majetky od 17.storočia. Začiatkom 20.storočia nadobudol kaštieľ a park do vlastníctva Vojtech Keczer s manželkou Emíliou, ktorý sa zaslúžil o rozkvet parku. Majetok v 20.storočí pozostával z hospodárskej časti, sadovej časti a okrasnej parkovej časti. Jednotlivé časti boli oddelené živým alebo dreveným plotom. Orientácia kaštieľa a riešenie hospodárskej časti boli podstatné pre usporiadanie majetku. Z vykonaného výskumu vyplýva, že hospodárska časť majetku bola veľmi rozsiahla, nachádzala sa na severnej strane. Západnú hranicu majetku a zároveň parku tvorila a dodnes tvorí hlavná prístupová komunikácia k parku. Južná hranica majetku za ovocným sadom bola vymedzená sedliackymi majetkami. Východnú hranicu tvoril a dodnes tvorí Bohdanovský potok. Na druhej strane potoka sa nachádzal kaštieľ s hospodárstvom, dnes už nezachovaný. V období socializmu po znárodnení bola značná časť majetku zastavaná domami, v súčasnosti je aj tak veľmi rozsiahly 1,57hektárový park značne oklieštený zo severnej a južnej strany. Podľa výskumu je park založený ako prírodne-krajinársky. Jeho komunikačná sieť, porastová štruktúra a druhové zloženie porastov nesú základné princípy zakladania romantizujúcich parkových kompozícií z druhej polovice 19.storočia. Na kompozičný prevádzkový systém nadväzuje aj kompozičné usporiadanie porastov, toto je jednoduché. Porastová štruktúra je sústredená po obvode parku a vytvára porastový veniec. Na vnútornej ploche sú rozmiestnené voľné porastové partie a solitérne dreviny. Park nemá priehľad do krajiny ani inú kompozičnú väzbu na okolie, je od nej oddelený a pohľadovo uzavretý. Architektúra budovy kaštieľa vyrastá z voľnej plochy a spolu sú ohraničené kompaktnými porastami, ktoré vydeľovali parkovú úpravu aj od priľahlých hospodárskych budov v severnej časti pôvodnej plochy parku. Napriek tomu je čitateľná hlavná kompozičná os objektu, ktorou je priehľad od frontonu ku potoku. Súčasťou porastového venca v južnej časti parku po oboch stranách chodníka je aj torzo pôvodne tvarovanej živej steny, ktorá je dnes prerastená do obojstrannej aleje. Centrálna časť parku nadväzujúca na nástupnú plochu pred hlavným vstupom do kúrie je charakterizovaná voľnou trávnikovou plochou so solitérnymi vysokokmeňmi. Podľa veku drevín prebehli v porastovej obnove v zásade tri etapy. Prvá bola založenie parku, druhá etapa sa uskutočnila začiatkom 20. storočia a tretia etapa sa zrealizovala začiatkom 80-tych rokov 20.storočia. V druhej etape v roku 1910 sa úsilím Vojtecha Keczera vysadili v parku zaujímavé a cudzokrajné druhy drevín privezené z Viedne, čím sa park stal v danom regióne zaujímavý a výnimočný. Rekonštrukciou parku v tretej etape sa výsadbou posilnil porastový veniec stromov a krov a doplnil sa podrast predovšetkým stálozelenými drevinami. Výrazné solitérne dreviny boli ponechané. Od 80-tych rokov 20.storočia nebola vykonávaná žiadna ďalšia údržba až do 90-tych rokov, kedy bol park s kaštieľom v reštitúcii vrátený potomkom rodiny Keczer. Počas rokov neúdržby sa dostal park s kaštieľom do havarijného stavu. Po devastácii kaštieľa a parku v období socializmu sa na ich obnovu podujali potomkovia rodiny Keczer- Viera Ižáková s manželom Michalom. Úpravy v parku prebiehajú pod dohľadom metodikov KPÚ.

Otváracie hodiny:piatok 13.00-19.00 sobota 09.00-19.00

Zodpovedná osoba:Vanda Holeščáková

Vlastník:Ing.arch. Vanda Holeščáková, Dr. Richard Ižák

Email:vholescakova@gmail.com

Telefón:+421 903 256 070

English summary:The park in Šarišské Bohdanovce, situated in eastern Slovakia's Prešov region, is a National Cultural Monument. Dating back to the mid-19th century, it features a well-preserved urban-architectural and natural-landscape ensemble, including a mansion. During the event, attendees can expect expert insights from representatives of the monument office and the authors behind its restoration.