Park pri Zámku v Hlohovci

historický park/záhrada

Otváracie hodiny

V nedeľu 11.6.2017 v čase od 9.00 do 17.00 h

Služby

Parkovisko, Vstup so psom, Detské ihrisko, WC, Bezbariérový prístup, Občerstvenie

Lokalita:

Hlohovec, Trnavský, Slovensko

Druh objektu:

historický park/záhrada

Adresa:

Zámok, Hlohovec

Zodpovedná osoba za lokalitu počas podujatia:

Ing. Natália Foltinovičová, PhD.

Telefónne číslo:

0337368385

Email:

natalia.foltinovicova@hlohovec.sk

Oficiálny web:

odkaz na webstránku Park pri Zámku v Hlohovci

Popis

Samotný Zámok v Hlohovci je vo svojom jadre stredovekým hradom, resp. hradným palácom, prebudovaným postupne v 16. až 18. storočí na pohodlné panské sídlo. V súvislosti s úpravou zámockého areálu na rozsiahly park najviac rezonuje meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, vďaka ktorému sa uskutočnila veľkolepá prestavba v rokoch 1790 – 1800. V duchu klasicizmu a empíru bolo vybudovaných množstvo drobných architektonických prvkov, niektoré chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a v roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou. Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia, veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi zámkom a skleníkom terasy. Založenie tzv. platanovej lúky, nachádzajúcej sa v rovinatej časti zámockého areálu spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom a dreveným mostíkom. Severným smerom z jazierka vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Ďalšie úpravy parku prebiehali v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu. V súčasnosti areál zámockého parku slúži na krátkodobý oddych obyvateľov a návštevníkov mesta, ako najrozsiahlejší parkovo upravený priestor v intraviláne Hlohovca priamo spojený s prírodným prostredím okolia Váhu a vyhliadky Šianec. Súčasťou parku je nedávno vybudovaný Zámocký poznávací okruh. Ide o päť zastávok s informačnými tabuľami, ktoré majú návštevníkom priblížiť historické dominanty parku, ale aj jeho faunu a flóru.

Program počas podujatia

Podujatie zahŕňa dve komentované prehliadky parku v nedeľu 11.6.2017 o 10:00 a 15:00 hod.

Zaujímavé rastlinné druhy

Platanus x acerifolia, Pavlownia tomentosa, Morus alba „Globosa“

História objektu

Areál zámockého parku sa rozprestiera čiastočne na svahoch okrajovej časti Nitrianskej pahorkatiny so severnou až severovýchodnou expozíciou a čiastočne na rovine vážskej nivy. Jeho hornú časť založili na mieste pôvodného včasnostredovekého hradiska. V týchto miestach park využíva pôvodnú konfiguráciu terénu i svahové posuny vzniknuté častým odtŕhaním okrajových piesčito-ílovitých hlín z hrán svahov do údolia. V dolnej časti bola do koncepcie parkovej úpravy pojatá prirodzená vyvieračka vodného prameňa pod kopcom zásobujúca vodou jazierko i jeho priľahlé rameno. Dnešný kaštieľ v Hlohovci je vo svojom jadre stredovekým hradom, resp. hradným palácom, prebudovaným postupne v 16. až 18. storočí na pohodlné panské sídlo. V 17. storočí prešiel hrad mimoriadne búrlivým obdobím. Formálne bol síce v rukách rodiny Forgáčovcov, no roku 1663 ho obsadili Turci a na dvadsať rokov do roku 1683 sa hrad i mesto stali najsevernejšou tureckou pohraničnou pevnosťou. Počas tohto pôsobenia Turci hradné návršie i jadro mesta dôkladne opevnili. Pokojnejšie obdobie s možnosťou vytvorenia pohodlnejšieho panského sídla zo starého hradu nastalo až po skončení stavovských povstaní a odkúpením celého panstva grófom Jurajom Erdődym roku 1721. Všetci príslušníci rodiny sa snažili o zveľaďovanie hlohovského panstva, no v súvislosti s úpravou zámockého areálu na rozsiahly park najviac rezonuje meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, pôsobiaceho na dvore cisára Františka II. Jeho veľkolepá prestavba z rokov 1790 – 1800 pozmenila vzhľad kaštieľa a charakter celého zámockého areálu. Jozef Erdődy však nebol úplne prvým členom rodiny, ktorý sa pustil do prestavieb hradu na kaštieľ. Prvé úpravy sa uskutočnili už za Juraja Erdődyho, no výrazné zveľadenie panstva nastalo až v rokoch 1769 – 1789, kedy ho spravoval Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy. K jeho pôsobeniu v Hlohovci sa viaže aj prvá hodnoverná informácia o vzhľade zámockého parku. Na prvom vojenskom mapovaní k roku 1777 je na západnej strane od hlohovského kaštieľa v mieste dnešného amfiteátra a jazierka zaznamenaná prvá parková kvadratická úprava usporiadaná do štyroch štvorcových sektorov, medzi ktorými prechádzajú v strede sa križujúce chodníky. Zreteľný je najmä vonkajší lem okolo parku vytvorený pravdepodobne stromoradím. Horná časť areálu hlohovského kaštieľa na tejto mape nemá vyznačenú konkrétnu parkovú úpravu, no aj tu môžeme hypoteticky počítať aspoň s určitými prvkami záhradnej architektúry vsadenej do voľného priestranstva. Datovanie tejto prvotnej úpravy v dolnej časti parku zostáva doposiaľ nejasné. Grófka Helena Erdődy rod. Oberndorff vo svojich pamätiach z roku 1929 poznamenáva: „ ... čo predošlí skrášľovači ponechali v priekopách, valoch, vežiach a padacích mostoch (hradu), zmizlo zrazu (počas prestavby na kaštieľ) úplne a tisícročná vzdorovitá pevnosť, ktorá vždy hrdo hľadela do údolia Váhu ešte pred vpádom Maďarov, teraz sa zmenila. To je údel panstiev, ktoré menia dobre situovaných vlastníkov, že vzniká zmes štýlov, z ktorých nakoniec našiel prevahu empír, kým v parku zostali barokoví bohovia.“ Z tohto opisu okolia kaštieľa vyplýva, že prvú parkovú úpravu, ktorú nachádzame na mape z 18. storočia dotvárali barokové plastiky a iné kamenné architektonické prvky. Z nich sa dodnes v parku zachovalo pomerne málo, no môžeme sem v každom prípade zaradiť kamennú dosku s latinským nápisom HIC / SPIRO SEPULTUS / QVI NUNQVAM VIXI / DIC HOC LECTURE VIATOR / QVIS SIM EGO (preklad: ,,Tu dýcham, ktorý som nikdy nežil. Povedz pútnik, keď toto prečítaš, kto som ja.“) Tabuľa je v súčasnosti osadená na budove menažérie za hlohovským kúpaliskom, no jej súčasná pozícia je sekundárna. Pôvodne sa nápis nachádzal pravdepodobne nad prameňom vody za zámkom v časti Šomoď, odkiaľ Erdődyovci čerpali pitnú vodu pre potreby zámku. Najrozsiahlejšia úprava zámockého parku sa udiala medzi rokmi 1790 – 1800. V duchu klasicizmu a empíru vznikol celý rad menších architektúr, mnohé chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu a mali skôr charakter lesoparku. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a od roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou. Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia, veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi filagóriou a skleníkom terasy. Ďalších opráv sa park dočkal v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy však boli natoľko nešetrné, že úplne pozmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu. Otvorenou naďalej zostáva celková koncepcia výsadby a údržby porastov, z ktorých viaceré svojim vekom presahujú obdobie 200 rokov. Čo by sme počas prechádzok zámockým parkom v Hlohovci rozhodne nemali obísť. Platanová záhrada: Dátum vzniku veľkej platanovej záhrady, nachádzajúcej sa v dolnej časti zámockého areálu spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom, ktorý bol s pevninou spojený dreveným mostíkom. Severným smerom z neho vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Tu sa nachádzalo drevené kolo osadené obdobne ako vážske vodné mlyny na člnoch (tzv. hajovoch) a pomocou lopatiek poháňaných prúdom rieky prečerpávalo vodu z Váhu do ramena. Dômyselne stavitelia v parku vyriešili aj odvedenie dažďovej vody z vyššie položených svahov nad vinohradníckou usadlosťou na Balatone. Veľký a hlboký jarok v dolnej časti pri poliklinike prekopali a dažďovú vodu zviedli práve do ramena a odtiaľ do jazierka. V roku 1957 sa plánovala veľkolepá generálna oprava zámockého jazierka. Vtedy ho vyčistili, dno vybagrovali a čiastočne zmenili jeho konfiguráciu. Ďalšie opravné práce sa však nerealizovali. Prívodné rameno postupne zasypali na dnešnú dĺžku a jarok pre dažďovú vodu úplne zrušili. Cieľom tohto projektu po druhej svetovej vojny bolo vytvorenie oddychovej zóny mesta - parku kultúry a oddychu. K tomuto zámeru sa viazali aj ďalšie stavebné akcie v parku. V roku 1956 dobudovali v blízkosti jazierka nový amfiteáter a o rok neskôr aj výčap s bufetom a novým tanečným parketom. Roku 1965 sa tu začalo s výstavbou nového kúpaliska. Po roku 1989 znovu ožil záujem vrátiť parku aspoň tú podobu, akú mal pred rokom 1945. Jazierko bolo vyčistené, chodníky v parku vydláždené, pri nich osadili nové lavičky, smetné koše a na mieste bufetu a tanečného parketu mesto vybudovalo detské ihrisko. Zdroj: http://mesto.hlohovec.sk/zamocky-park.phtml?id3=66343

Vzácnosť, zaujímavosť

Park je zachovaný ako jeden z mála objektov na Slovensku v zmiešanom slohu – prírodne krajinárska voľne komponovaná časť je spojená s pravidelnými terasovými úpravami. Park je evidovaný ako súčasť Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ s areálom v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 838/3. Z architektonicko – krajinného hľadiska patrí k jedinečným hodnotám areálu zámockej záhrady možnosť výstupu od umelého jazierka v rovinatej časti, cez terasy zámku a altánok až k vyhliadke na kopci Šianec vo výške 296 m n.m.. V parku sa nachádza drobná architektúra v podobe umelej jaskyne (grotty) s prameňom a kamenným reliéfom Neptúna. Architektonickou zaujímavosťou je altánok prebudovaný z pôvodnej hradnej bašty situovaný na jednej z terás a obnovené skleníky (pôvodne tzv. slúžili na pestovanie exotického ovocia, tzv. „ananásovňa“). Z dendrologického hľadiska sú vzácne stromy dosahujúce vysoký vek evidované v štátnom zozname chránených stromov (borovica lesná – Pinus sylvestris, platan javorolistý – Platanus x acerifolia). Cennou časťou areálu je tzv. platanová lúka, na ktorej rastú platany z doby založenia parku, niektoré jedince dosahujú vek viac ako 200 rokov. Táto časť parku s výsadbou platanov nemá z hľadiska počtu a veku stromov obdobu prinajmenšom v stredoeurópskom meradle. Zaujímavý príbeh sa spája s morušou čiernou s guľovitou korunou, ktorá rastie na terasách pod zámkom. Keď Helena Erdödyová s rodinou prišla v roku 1880 na Vianoce do Hlohovca, v meste práve vypukla epidémia šarlachu. Ochorela aj jej jediná dcéra Clotilda a krátko na to zomrela. Helena sa so smrťou dcéry nikdy nevyrovnala. Ako spomienku na ňu dala v parku vysadiť mladú morušu. Počas búrky do nej blesk vypálil otvor, ktorý dodnes pripomína ranu v boľavom srdci matky po strate dcéry. Odhadovaný vek stromu je viac ako 120 rokov.

Mapa