Baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu

historický park/záhrada

Otváracie hodiny

Počas VOPZ bude záhrada sprístupnená v sobotu 10.6.2017 v čase od 10:00 do 17:00 hod

Vstupné

Dobrovoľný príspevok na podujatie

Lokalita:

Bratislava, Bratislavský, Slovensko

Druh objektu:

historický park/záhrada

Adresa:

Bratislavský hrad, Bratislava

Zodpovedná osoba za lokalitu počas podujatia:

Michaela Kubíková

Telefónne číslo:

0907296724

Email:

kubikova@nt.sk

Popis

Obnovená historická baroková záhrada z 18. storočia, členená na štyri terasy.

Program počas podujatia

Sobota 10.6.2017 10:00 -17:00 - Lektorované prehliadky záhrady so sprievodcom

Zaujímavé rastlinné druhy

Sadové úpravy barokovej záhrady - druhové zloženie rastlinného materiálu, spôsob a technológie ich tvarovania a ostatné použité materiály ornamentálnych záhonov sú navrhnuté na základe výsledkov architektonicko-historického výskumu barokovej záhrady - sadovníckeho riešenia, vychádzajúceho zo zistení archeologického a archívneho výskumu, štúdia ikonografických prameňov a analógií z prostredia cisárskeho dvora.

História objektu

Cisárovná Mária Terézia na začiatku 40-tych rokoch 18. storočia rozhodla o zámere zrealizovať zásadnú prestavbu Bratislavského hradu na reprezentačné sídlo. Historická baroková záhrada na severnej terase Bratislavského hradu vznikala v dvoch časových etapách. Vznik novej záhrady na severnej terase iniciovala panovníčka už v roku 1741, teda ešte pred tzv. veľkou tereziánskou prestavbou hradného paláca a areálu hradu. Nariadila cisárskemu architektovi Antonovi Zinnerovi, aby na severnej strane zriadil ešte jednu záhradu zvanú parter, kde bolo potrebné zbúrať hajdúcke mestečko a pre vojakov pripraviť projekt novej budovy (kasární) na severných hradbách. A. Zinner sa ujal návrhu tvorby záhrady už v septembri 1741, ktorá sa nakoniec vybudovala až v roku 1743 a mala veľkosť a tvar približne podobný neskoršie prebudovanej záhrade. V druhej polovici 18. storočia v rámci poslednej fázy veľkej tereziánskej prestavby areálu hradu nahradila túto staršiu barokovú záhradu nová záhrada s francúzskym parkom, realizovaným vo svahu v štyroch výškovo členených úrovniach terás. Autorom projektu architektonického riešenia a záhradnej výsadby bol architekt Franz Anton Hillebrandt, ktorý akceptoval a prevzal základný koncept záhrady po predchádzajúcom autorovi A. Zinnerovi. Záhrada predstavovala v hradnom areáli samostatný uzavretý priestor, ktorý bol vizuálne odčlenený od okolia murovaným oplotením. Symetrická založená osnova záhrady vyúsťovala osovo do záhradnej architektúry Oranžérie pristavenej k severnej fasáde paláca a  prepojenej so všetkými podlažiami paláca schodiskom v severnej veži. Na západnej strane k záhrade a zároveň k severnej fasáde priliehala novostavba krytej Zimnej jazdiarne. Okrasná záhrada slúžila reprezentačným účelom, rôznym formám diplomatického a spoločenského styku a prechádzkam s posedením. Gradácia priestorov záhrady umožňovala ich vnímanie v dojme väčšieho celku akým vlastne v skutočnosti bola. Hmotovo priestorová kompozícia pôvodného riešenia záhrady je z historického hľadiska unikátna. Jej neobvyklosť vychádza z nutnosti adaptácie pôvodne stredovekej pevnosti na barokové reprezentačné sídlo. Historická záhrada na severnej terase areálu Bratislavského hradu, vytvorená v 2.pol.18. storočia za veľkej tereziánskej prestavby nemala pomerne dlhé trvanie. Nový panovník cisár Jozef II. v roku 1784 rozhodol o využití hradu pre účely štátneho Generálneho seminára na výchovu katolíckeho duchovenstva. Na Thalherrových plánoch hradného areálu je zakreslená baroková záhrada na severnej terase, oproti predošlým plánom už v značne zredukovanej podobe. Chýbajú ornamentálne obrazce a zakreslené sú len stromy alejí a obrysy parkovej výsadby. Rekonštrukcia záhrady v pôvodnej podobe nebola pre účely seminára potrebná, slúžila úžitkovým potrebám a potrebám výučby ovocinárstva a zeleninárstva. Za zásadný zlom znamenajúci rýchly zánik záhrady možno považovať rok 1802, kedy sa Generálny seminár odsťahoval do Trnavy, pridelenie hradu vojenskej správe a následne veľký požiar hradu v roku 1811, ktorý zničil objekty Oranžérie a Zimnej jazdiarne. Definitívny zánik posledných vegetatívnych zvyškov barokovej záhrady sa tak viaže k poslednej štvrtine 19. storočia, kedy v tomto čase slúžil uvedený priestor ako cvičisko vojakov a strelnica. V roku 1949 bol na mieste bývalej záhrady vybudovaný mestský amfiteáter, ktorý bol neskôr zasypaný a v spodnej časti bola realizovaná jednoduchá sadovnícka úprava evokujúca bývalú barokovú záhradu. V tejto podobe pretrval výraz terasy až do začiatku realizácie návrhu súčasnej obnovy barokovej záhrady, zahájením predstihového archeologického výskumu v roku 2008. Pri rekonštrukcii barokovej záhrady sa metodicky vychádzalo z archívnych podkladov a typologicky a slohovo zachovaných barokových záhrad, ktoré vznikali v tom istom období ako záhrada bratislavského hradu, so zameraním na prostredie rezidencií rakúskeho cisárskeho dvora a objektov ovplyvnených týmito stavbami, v širšom kontexte na záhrady francúzskeho typu. Zrekonštruovaná baroková francúzska záhrada bude využívaná ako oddychovo - relaxačný priestor pre návštevníkov hradu a mesta.

Vzácnosť, zaujímavosť

Hmotovo priestorová kompozícia pôvodného riešenia záhrady je z historického hľadiska unikátna. Jej neobvyklosť vychádza z nutnosti adaptácie pôvodne stredovekej pevnosti na barokové reprezentačné sídlo.

Mapa